10 Aug 2010

Začiatok konta

Pavol postával na krajnici a pofajčieval. Cesta sa tiahla pomedzi siluety rozpadnutých domov, ktore kedysi tak miloval. Pamätal si časy, keď bola obloha modrá, rozbrázdená iba bielými pásmi z turbín lietadiel. Keď slnko svietilo tak ako malo. Vtedy nevymýšľalo so sopečnými erupciami a záplavami mikrovlnných žiarení. Pamätal si časy, keď všetci snívali o tom, že pôjdu raz do Kalifornie, lebo vtedy to ešte bola zóna úspechu a vína so skvelými marketingovými kampaňmi. Teraz je to biedna zem, udusená sopečným prachom, rovnako, ako polovica Ameriky.

Hm Amerika. Kam sa len podela.

Paľo si zapálil ešte jednu. Špak dofajčenej Tigerky odkopol špičkou do zapáchajúceho kanála a potiahol si nového šluka.Pamätal si tie nádeje keď číňania postavili prvú základňu na mesiaci. Deti spievajúce si výťazné piesne taikonautov, pretláčané do éteru americkými a čínskymi popovými hviezdami.

„Yu Lan-Hui, Yu Lan-Hui“

po Mesiaci smelo vykračuje“

aj keď Slnečný vietor proti nemu duje“

zaspieval si potichúčky Paľo. To boli časy. Peniaze moc neboli, ale na druhú stranu, dali sa zarobiť všelijako.
Pri tejto spomienke sa uškrnul. Vtedy veru zarobili ozaj pekný majetok. Kúpil si z toho krásny dom vo Vrakuni, komplet vybavený. S dvoma batériami, štyrmi slotmi na dobíjanie áut. Dnes to znie ako luxus, ale vtedy, a hoci to boli tiež ťažké časy, vtedy ľudia takto rozmýšlali.

Úprimne, živil sa obchodom s bielym mäsom. Ale nie takým, ako si myslíte.

Nič drastické. Žiadne predaje otrokov alebo sexuálnych sluhov. Ne ne. S Jančim, kamarátom už od gymnázia to zobrali z inej strany. Jančiho kamarát a spolubývajúci z intrákov na RiverParku, Mkwele zo Somálska mal velmi slušné kontakty z Mogadišu a potreboval, ako hovorieval, urobiť zo zopár priateľov „nových ľudí.“ Paľo bol vtedy úplne na mizine a tak pristal na deal.„Celý vtip je v tom,“ spustil v jeden marcový večer Mkwele pri pive, „že potrebujeme dostať nejakých ľúdí hore.“
„Kam hore?“ nechápal vtedy Paľo a odpil si z plného krčahu piva. Pena mu zostala nad perami ako biely fúz.
„Kšeft v Mogadišu už nejde tak ako kedysi. Puntlandia padla úplne. „odpil si Mkwele z piva,“ „Ale problém netkvie v tom, žeby sme mali problém s regulérnymi armádami. Stačí podplatiť miestných admirálov a flotila si tanker nevšimne.“ Uškrnul sa Mkwele.„Tak teda, kde je problém?“ pokrčil ramanami Paľo a sŕkol si z Budvaru.„Vo vesmíre.“ Ukázal Mkwele dlhým čiernym prstom na strop. „Väčšina nerastných surovín sa už neprepravuje po moriach, ale znáša sa raketoplánmi z prístavov na obežných dráhach.
„Hm, myslel som že na obežnej dráhe je len zopár staníc.“ Pokrčil ramenami Paľo.„Ále kde. Takmer každá krajina už má na dráhe aspoň malý nákladný terminál. Hoci je väčšina z nich automatizovaná, každá stanica má priestory pre personál na údržbu.„A my by sme potrebovali,“ Mkwele si povzdychol. „tam niekoho dostať.“
Paľo sa uškrnul. „To nebude také jedno jednoduché, štáty si strážia svoje územia. Nemôžeš dostať „len tak niekoho“ na Orbit.“
„O štátnych územiach nikto nehovorí.“ Zasmail sa tentokrát Mkwele. „Okrem vládnych prístavov majú na orbite svoje prístavy ešte aj súkromné firmy. Slúžia najmä ako depá pre ich dopravné satelity.
Mkwele si vytiahol bezfiltrovú syntetickú Tigerku a vložil ju medzi pery. „Vtip je v tom, že tieto spoločnosti nepovoľuju vstup na svoju pôdu na základe pasu alebo ID čipu, ale postupujú klasickou korporátnou cestou. Rovnako ako keď si zakladáš účet v banke alebo konto na 3D cartridge do Hápečka z ktorého si potom tlačíš tie svoje androidné bábiky do posteľe.“ Mkwele skrivil pery v škodoradostnom úškľabe a zapálil si.„Potrebujete identitu so solídnym Facebook a Twitter kontom?“ Svitlo Paľovi.
„Nám stačia tie kontá. Pekne pestované, dôveryhodné, vystužené prepojením na internetbanking, zdravotné poisťovne a energetické profily. Facebook s peknými fotkami, Twitter so solídnou základňou. LinkedIn by bodol tiež.“ Mkwele vyfúkol na Paľa závan polystyrénového tabaku.„Jednoducho, potrebujem niekoho, kto mi za pár rokov vypestuje dôveryhodné konto na sociálnych sieťiach. Ak sa nám bude páčiť, kúpime ho od teba za slušné peniaze, ktoré ti bohatu pokryjú výdavky na obnovu vlastného profilu..“
„V poriadku,“ prikývol Paľo, „do toho by som aj išiel.“ Pravdupovediac, z práce ho vyhodili a partnerku nemal. Navyše potreboval nejaké financie na nákup cartridgeov do 3dé tlačiarní.
Mkwele zadusil cigaretu o stôl. „Ešte jedna vec. Nie si jediný, koho sme oslovili. Naši ľudia ťa budú monitorovať. Aby sme im to ulahčili, potrebujeme aby si použil meno, ktoré navrhneme my.“
„Nemám s tým problém.“ Pokrčil Paľo ramenami. „Čo teda navrhujete?“
„Neónový Králik.“„Čo?“ Paľovi vypadla cigareta z úst.
„Musí byť ľahko rozoznateľné.“ Mykol Mkwele vtedy ramenami, akoby vravel o spustení nového brandu na zubné pasty od Ikei.
-------
Začalo pršať. Teraz, ako tak hľadel na mastné kvapky dažďa, sa mu Neónový králik zdal úplne obyčajný. Vtedy by to nikdy nepovedal, ale faktom je, že to vyšlo. Tri roky sa babral s virtuálnou identitou, pestoval profil, budoval kredit. Myslel na všetko. Od sietí virtuálnych priateľov, fanúšikov na blogu až po komplikované privátne nastavenia Facebooku a energetických závodov. Keď Zdravotná poisťovňa predstavila integráciu so sociálnymi sieťami a prevádzkami rýchleho občerstvenia, Neónový králik bol medzi prvými zákazníkmi. Keď Tesco spustilo svoju online zubnú ordináciu, Neónový Králik bol prvý pacient. Keď Microsoft vyrobil prvý operačný systém pre autá, Neónový Králik odhalil prvé chyby a v časopise PC review mu dokonca vyšiel článok o nekompatibilite systémových ovládačov s prevodovkou a problémovom reverznom nastavení volantu.
Skrátka, Paľo vytvoril jedinečnú osobnosť. S charakterom. Neónového Králika.Kde je teraz?
Paľo sa zahľadel na medenú oblohu a zachumlal sa hlbšie do svojho kožuchu.
Za povlakom sopečného prachu a smogu veselo poblikávali honosné orbitálne prístavy, luxusné solárne štvrťe. Bolo dokonca vidieť obrysy jachty Brazílskeho milionára Lula da Silvu IV., ako sa hojdá, takmer akoby na nad veľkým vozom.
Povzdychol si.
Tam niekde sedí aj Neónový králik. Určite nie tu. Na Zemi.