Devil Inside
Zaprášený Chrysler Neon fičí po ceste lemovanej kaktusmi saguáro. Neďaleko nebezpečne zíva Grand Canyon. Po chvíli vyletí z asfaltovej cesty na piesočnatú rovinu a rúti sa rovno do priepasti kaňonu. Necháva za sebou dráhu zvíreného prachu. Slnko páli. Keby ste mali kameru, videli by ste žlté kruhy slnečných lúčov na optike. Šofér bojuje so spolujazdcom - ženou. Je pomerne mladá. Má dlhé havranie vlasy a dýku vrhajúcu odlesky na všetky strany. Muž je silnejší ale dievča je rýchle a mrštné. Ubehne sekunda boja a muž spraví chybu. Odkryje si hruď. Mladá žena to využije. Jej nôž pretne vzduch, nerezový hrot zakrátko prerazí pokožku silnejšieho protivníka. Potom by mal vkĺznuť medzi rebrá a prepichnúť pľúca, pri troche šťastia srdce alebo nejakú tepnu.
Nestane sa tak. Čas zamrzne a čepeľ sa zasekne milimeter nad vodičovou chlpatou hruďou. Žena stále nie a nie bodnúť. Na čo čaká? Žeby svedomie? Určite nie. Zabila už veľa ľudí. Živí sa tým. Je to vlastne show. Ona je moderátor, vrah a zabávač v jednej osobe. Vy ste diváci. Práve sledujete najnovší formát televíznej zábavy. Super reality show.
1.
Keď bol nedávno rozhovor s dramaturgom Valkom, rozrušený redaktor sa ho spýtal: „Ako ste zapracovali interaktivitu do svojho programu?“ Dramaturg sa vtedy pohodlne roztiahol na koženom sedadle. Počkal kým sa jeho telesný tuk rozleje po všetkých kútoch kresla a spustil: „Viete, my sme chceli zapôsobiť na emócie divákov. Myšlienka programu spočíva v realtime zachytávaní toho najbrutálnejšieho násilia. Vybrali sme si sériového vraha, zavesili mu na krk kameramana a povzbudili ho v tom, čo mu ide najlepšie.“ „Vraždenie?“ spýtal sa redaktor „Presne tak“ usmial sa dramaturg.“ Náš hlavný protagonista ide cez mesto a vraždí hlava nehlava. Diváci do toho však môžu zasiahnuť. Keď pošlú obeti viac ako 100 000 hlasov za 30 sekúnd, náš moderátor ju nezabije. Jedna sms stojí iba 3 eurá… „Geniálne“ pochválil dramaturga redaktor. „Presne tak. Hráme ľudom na city.“ Ako všade na svete, 30 sekúnd ubehlo ako voda aj tu, v aute rútiacom sa po prašnom povrchu priamo do náruče Grand Canyonu,. Čas sa pohol a žena s ľahkosťou zabodla nôž do šoférovho tela. Potom ho vytiahla a bodla.. Mužovi vytiekla krv z úst. Hlava mu odkväcla na volant. Vlastne, mužovi tiekla krv odvšadial. Celé auto bolo ako bazén napustený červenou farbou. Quentin Tarantino by zaplesal… „Každá skvelá šou má svoj koniec. Aj tá naša.“ Dramaturg si významne premeral redaktora Uprostred kancelárie bol veľký ebenový stôl. Z jednej strany kreslo pre dramaturga. Oproti nemu zelené kresielko pre hosťa. Vertikálne žalúzie boli zatiahnuté, takže slnečné lúče mali problém preniknúť do priestoru. Vojnu svetla zatiaľ vyhrávala čierna stolová lampa od Starcka. „Práve teraz vysielame poslednú epizódu. Diváci sa majú na čo tešiť“ Redaktor sa usmial. „Ľudia z televíznej brandže majú pocit že rekordy sledovanosti padli už minulý piatok, keď sa vysielal predposledný diel. Tá mladá žena, Tereza sa tuším volá, vtedy prišla do svojho rodinného domu a vyhladila komplet všetkých. Mamu, otca, bratov. Krv tiekla potokmi, sledovanosť dosahovala utopické čísla, diváci esmeskovali o život....“ Dramaturg sa pri slovách svojho hosťa uškŕňal. „Buďte si istý, pán redaktor, že v poslednej časti uvidíte, čo ste ešte nevideli.“ „Čo môže byť lepšie ako sériová vražda vlastnej rodiny v priamom prenose s možnosťou sms hlasovania?“ úprimne sa začudoval redaktor... „Uvidíme.“ Striebristý lak Chryslera sa úplne strácal pod nánosom červeného púštneho blata. Kolesá auta nekontrolovateľne rolovali smerom ku Grand Canyonu… „Je koniec“, napadlo Terezu. Rýchlo sa rozhliadla. Kývla na kameramana na zadnom sedadle. Mali by sa dostať z tejto klietky na kolesách von. Vyskočia. Zatiahla kľučku na dverách. Nič. Zalomcovala s nimi ešte raz. Zase nič. Všimla si kameramanov vystrašený pohľad. Priepasť bola vzdialená už iba sto metrov. Svet za oknom automobilu bol rozmazaný. Potom jej skĺzol zrak na mŕtvu hlavu šoféra. Na tvári mu ostal úsmev. Mŕtvola sa vyškierala na Terezu úsmevom od ucha k uchu. Hajzel hnusný. Keď už sme pri ňom, nebol len obyčajný šofér. Pre divákov to bol jej manžel. Bývalý manžel. Vzali sa, keď mala 20, len preto aby ju o rok na to podviedol s nejakou fľandrou. Podľa scenára ho mala nenávidieť. Potrebovala ho zabiť. Vlastne, celá šou k tomu smerovala. V skripte mala doslovne napísané: „Zakaždým, keď zabiješ mužskú obeť povieš: Pripomínaš mi môjho exmanžela.“ Takto sa napätie gradovalo. Až nakoniec prišla finálna čas a s ňou zlatý klinec programu. Mohla ho zabiť. Diváci boli správne nadržaní. Vedeli o čo pôjde. Očakávali veľkolepú akciu.. Napriek tomu, že nikdy v živote manžela nemala, toto želanie s radosťou splnila. Náš divák, náš pán. A okrem toho, Tereza mala umelecké nadanie. Bola talentovaná likvidátorka. Už v detstve, keď hrávala Unreal Tournament, vedela že zabíjanie bude jej chlebíček. Killing spree! To bolo jej. A teraz tu má umrieť. Tá sviňa, ten hnusný komparzista musel vedieť dopredu, do čoho ide. Nejakým spôsobom zamkol auto. A ešte sa usmieva. Prešiel jej z toho mráz po chrbte. Kamera zaostrí na krivý úsmev mŕtvoly. Diváci na celom svete sú v šoku.
Samozrejme, že nasmiata obeť tu už bola. V jedenástej časti bol akýsi Abdul Achbad, ten sa usmieval tiež. Tvrdil, že Tereza a jej šou sú jeho skratka k Alahovi. „Tak prečo to neskúsiš samovražedným atentátom, kdesi na blízkom východe. Tam je to stále populárne?“ nadhodila toho času Tereza „ a navyše, mal by si primetime na CNN a BBC..“ Abdulovy sa vtedy zalesklo v očiach. „Ále veď ja som to skúšal. Tri razy som sa odpálil. Raz v reštaurácii U Salnera, druhýkrát v električke v San Franciscu a tretíkrát na križovatke v Tel Avive. Okolo samý mŕtvy a ja nič. Furt som žil. Jedenkrát mi odtrhlo ruku, další krát nohu...“ Abdul začal ukazovať Tereze svoje plastové náhrady –– Vtedy zaznel výstrel. „Neznášam pohľad na amputované končatiny“ zamrmlala si Tereza, keď sa Abdulovo telo poskladalo na zem. Všetkým už pomaly dochádza, že ich obľúbená moderátorka -vrahyňa umiera. To znamená koniec skvelej šou. Nedá sa nahradiť. Je to ako keby ste chceli nahradiť Larryho Kinga. Zopár z ortodoxných divákov aj posiela sms, chceli by ju zachrániť, ale nejde to. To sú ti skalní, sfanatizovaní. Majú doma už aj hrnček s motívom loga relácie. Čajník tiež. Chodia výlučne v šatách z Terezinej novej fashion kolekcie. Gruppies. Tento krát ju ale nezachránia. Tereza vrhne posledný šialený pohľad do objektívu kamery. Potom výkríkne. Kričí z plných pľuc. Chrysler Neon preletí okrajom priekopy. A padá dole. Do hlbín osudu. Potom ešte vybuchne. Príroda Arizony je taká krásna.
2.
V jednej z mnohých domácnosti si pred obrazovkou strčil Jan sklamane palec do úst. Mal iba 6 rokov, ale aj tak bol plnohodnotným fanúšikom krvavej reality show. Každý večer sa tešil na novú vraždu. Spoločne s mamičkou si sadali pred príjimač. Rozbalil si Tatranku, mama mu nežne ovinula ruku okolo ramien a sledovali. Na obrazovke realtime striekala krv, lietali končatiny a on spokojne chrúmal keksík. Keďže tam nebol žiaden sex mohlo sa to vysielať namiesto večerníčka. Teraz bol Janko sklamaný. Vrhol spýtavý pohľad na mamku: „To bolo všetko?“ „Určite nie zlatko. Vydrž čo príde po reklame.“ Janka rada upokojila. Zobral si ďalšiu Tatranku, odhryzol si a vyčkával. Tereza ležala na popraskanej zemi. V diaľke obrovská sopka chrlila oheň. Celé nebo bolo červené. Po zemi ležali rozsypané končatiny obetí, čo stihla zahrdúsiť počas všetkých dvadsiatich dvoch dielov svojej reality show. Pomaly sa postavila. Na zemi zbadala svoj nôž. Zastrčila si ho za opasok. Studená čepeľ ju chladila na kostrči. Ostatné šaty sa nedali nazvať šatami. Boli roztrhané a rozpárané. Cítila sa ako amatérska pornohviezda zo šialeného erotického filmu na motívy Flinstonovcov. Neďaleko od nej sa pozviechal kameraman. Bol v podstatne lepšom stave. Na rozdiel od nej, on mal nohavice v takom stave, že mu zakrývali všetko podstatné. Najzvláštnejší bol ale fakt, že kamera zostala neporušená. Červené svetielko blikalo. Priamy prenos pokračuje. Rozhliadla okolo po morbídnej krajine. Krvavé ruky , nohy, a prsty všade. „Vitaj v Pekle kráska“ ozval sa sýty hlas za ňou. Otočila sa. Stal tam sám pán... „Diabol - dovoľ aby som sa predstavil.“ zakončil jej myšlienku. Bol pomerne vysoký. V čiernom obleku, krémova košela a rúžová kravata. Na nohách mal kvalitné topánky z hadej kože... „Ty nemáš ...?“ „Kopyto?“ prerušil ju diabol „ Ále prosím ťa, hlúposti z rozprávok. Neviem, ktorý magor vymyslel, že diabol je škaredý, že má kopytá a, to ma fakt dostalo,“ diabol sa zachechtal „že vraj má chvost. Pre kristové rany, čo by som s ním robil? Moderný diabol je metrosexuál, možno trošku homosexuál. Je to trendy, je to šik, tak prečo nie? Veľký problém bol s rohami, ale divila by si sa, aj tu dolu máme špičkových plastických chirurgov, robia divy.“ Diabol prstom ukázal na dva maličké kopčeky na vrchole hlavy. „No verila by si, že toto boli kedysi 50 centimetrové rohy?“ Kameraman podišiel bližšie, aby mohol spraviť lepší detail diablovej tváre. Ten to vycítil a okamžite nasadil „mediálnu tvár“. Jemný úsmev, príjemný pohľad, niečo ako hlásateľka počasia. „Priamy prenos z pekla“ dramaturg víťazoslávne ukázal na plazmovú obrazovku. „Tak toto ste chystali“ vyjadril sa pochvalne redaktor. „Presne tak. Neverili by ste ako dlho nám trvalo, kým sa nám podarilo dohodnúť s peklom na podmienkach. Nakoniec na vysielanie priameho prenosu pristúpili, pod jednou podmienkou.“ „Akou?“ redaktor záujem nemusel predstierať. Dramaturg položil na stôl papier. Bol na ňom iba nadpis: „Tereza v pekle (diel 23). Scénar. „ Nič viac. Iba prázdny papier. „Peklo trvalo na tom, že scénar k poslednej časti napíšu iba oni.“ „Zaujímavé“ redaktor si palcom poškrabal bradu.... „Takže ty vravíš, že si homosexuál?“ pokračovala v konverzácii Tereza. „Dalo by sa to tak povedať.“ prikývol diabol. „Nás diablov vždy muži väčšmi priťahovali. Jednoducho zbaliť chlapa je pre diabla môjho formátu väčšia výzva ako zbaliť ženu.“ Diabol si napravil kravatu. Dlhým krokom priskočil. Teraz bol tak blízko, že videl všetko. Vďaka Tereziným roztrhaným šatám. „Uvažoval si nad tým, že by si mohol byť bi?“ Tereza roztiahla nohy, aby mal diabol lepší výhľad. „No, pozri, zas až tak úprimne som to s tou homosexualitou nemyslel. To je teória, prax je samozrejme iná....“ Kameraman sa priblížil, aby mohol lepšie zachytiť vzrušenie na diablovej tvári. „Aká?“ Tereza sa zvodne usmiala. Mala plán. „Ako správny diabol si nenechám utiect nič hriešne...“ riekol diabol a povolil si rúžovú kravatu. Na tento moment Tereza čakala. Dostane sa odtiaľto, a už vedela ako presne. Dramaturgii sa síce nebudú páčiť sexuálne scény, ale.... Diabol sa vyzliekal. A prečo by mala?.... Napadla ju ešte lepšia myšlienka. Priam prevratná. Usmiala sa na diabla. „Tak poď“ roztiahla nohy. Snažila sa aby to bolo aspoň trochu zmyselné Diabol sa nenechával dvakrát prosiť. Priskočil k Tereze, mocnými rukami ju chytil. Teraz nemyslel na nič iné. Nakoniec načo aj? Bol predsa diabol. Pritlačil sa na mladú ženu. Toto Tereza čakala. Ľavou rukou nahmatala dýku za opaskom. Cvičeným pohybom ju vytiahla spoza chrbáta a švihom ju zabodla diablovi do krku. Potom trhla. Prerazila mu všetky tepny. Horúca krv jej oprskala tvár. Diabol pomaly odstúpil, chytil sa za krk, potom pozrel na dlane. Chvílu sa tackal po pekle. „Do pekla“ vyhrkol nakoniec a potom sa rozpadol na prach. „Idiot namyslený.“ Odvrkla Tereza. Utrela si tvár od diablovej krvi. Mrkla na kameramana. „Ideme von“ „Z pekla?“ „Z pekla. Odstavila som antikrista. Typujem že mám právo na jeho funkciu.“ „Diabol môže chodiť na náš svet?“ „Samozrejme...., on je tam vlastne skoro stále...“ Kameraman prikývol a obaja sa pobrali sa hladať východ von.
3.
„To bolo všetko?“ zvedavý redaktor bol neodbytný. „Hm, asi áno.“ Odvetil mu spokojný dramaturg. Mal dôvod byť spokojný. Sledovanosť prelomila 95%, ľudia poslali toľko smsiek, ako nikdy pred tým. „Divné je, že ešte neboli titulky.“ Poznamenal redaktor. „Pozrite, vravel som, peklo píše scenár k poslednej časti. Možno ešte niečo vymysleli. Nejaký epilóg, alebo tak.“ Dramaturg sa tváril sebaisto. Biely papier scenára stále ležal na stole. Vtedy sa rozleteli dvere. Stála v nich Tereza s kameramanom za chrbtom. "Record" svietilo na kamere stále. Dramaturga myklo. Redaktor spadol z kresielka pre hosťa. Vystrašene hľadeli na Terezu. Toto nečakal ani jeden ani druhý. „Dobrý večer pán Valko.“ Jemne sa usmiala. Zvyšky roztrhaných šiat sa jej zavlnili na tele. Dramaturg sa trochu uvoľnil. Možno chce iba vyššie odmeny. To by sa dalo zariadiť. Mýlil sa. Ubehol zlomok sekundy, a Tereza stála pri ňom. Ďalší zlomok sekundy a dramaturg Valko pocítil na svojom krku chladné ostrie noža. Kamera to všetko snímala. Redaktor sa ukryl pod veľký ebenový stôl. Dramaturg Valko vedel že je koniec. Rezignoval. Počkal tridsať sekúnd, podľa pravidiel súťaže. Dostal 5000 smsiek. „To je žalostne málo pre život.“ preniesla vážneTereza. „Z teba miláčik publika nebude“. S týmito slovami mu prerezala krk.



Comments 0 Comments